Vitaj!
Som veľmi rada že si tu nech si ktokoľvek. Cením si každého človeka čo aspoň nazrie na moju stránku. Moja stránka je vlastne akási vyzitka. Dozvieš sa ako veľmi milujem psy. Keď som bola malá veľmi som túžila po psíkovi. Ja viem že po psovi túžia mnohé deti ale ja som mala šťastie. Od piatich rokov totiž bývam na dedine takže psíka si môžem dovoliť. Dostala som sa cez všelijaké obdobia od ,,Mami kúp mi koňa!" až po ,, Nemôžme si založiť chovnú stanicu?" Chcela som chameleóna, hada, bielu myšku, kozu, jahniatko, hus, proste veľa zvierat. Bola som typické dieťa, ktoré má rado zvieratá, no ku psom ma to ťahalo najviac. Keď som mala asi 7 rokov, môj brat teraz 26 ročný dostal psa. Bol to rotvajler a volal sa Nero. Bol to najkrajší rotvajler akého som kedy videla a to som ich už videla mnoho. Prežili sme s ním krásne chvíle, bol to úžasný psík ale osud nechcel aby Nero ostal naším psom nadlho. Po troch rokoch ochorel a nedal sa vyliečiť. Museli sme ho zbaviť jeho veľkého trápenia. Veľmi som chcela nejakého čistokrvného psa. S mamou sme sa dohodli na kokríkovi, ale nepodarilo sa nám ho zohnať. Až jedného dňa, bol to snáď najkrajší deň môjho života sa to stalo. Mama nám oznámila vtedy ani nie veľmi radostnú správu. Jeden ujko nám našiel psa, obyčajného malého bastarda a my sme mali po neho ísť. S bratom sme samozrejme frflali že by chceme čistokrvného, ale na psíka sme sa šli pozrieť. Keď som ju uvidela vedela som že to je môj pes. Bola strašne milá. Také malé biele guľaté šteniatko. Sučku sme si samozrejme vzali a dodnes sa o ňu staráme. Volá sa Aisha(aiša) a je to ten najúžasnejší pes na svete. Keby ste si ho pozreli nezdal by sa vám taký pekný. Je to vlastne len aký nevýrazný bastardík. No to čo krýva vo svojom srdiečku sa nedá opísať. Mám ju najradšej na svete e keby som ju stratila, zrútil by sa mi svet.